Pád decentralizovaných aj centralizovaných financií v prostredí kryptomien definitívne označil križovatku, na ktorej sa kryptomenová komunita musí rozhodnúť, kadiaľ sa vydať ďalej. Jedna cesta hovorí, že tretie strany, ako sú burzy, úročené vklady či akíkoľvek ďalší správcovia našich kryptomien, vôbec nepotrebujeme. Druhá sa tretie strany snažia zachrániť reguláciou.

Kým sme boli v býčom trhu a všetko rástlo nahor, mohli sme sa baviť o budúcich problémoch len hypoteticky a možno na seba pozerať aj trochu cez prsty. V prepadoch ale ostrý pokles ceny Bitcoinu a ďalších kryptomien so sebou strhol aj celý rad prostredníkov, ktorí sa snažili z kryptomien urobiť nový svet decentralizovaných financií.

Undergroundové podhubie najmä bitcoinovej scény to celé sledovalo až s posmešným úškrnom, pretože riešením tohto problému podľa neho nie je zasadiť všetky tieto služby do správneho právneho rámca, ale vôbec ich nepoužívať. Bitcoin bol navrhnutý tak, že sa dá používať úplne P2P, teda od človeka k človeku. Kto nevlastní svoje súkromné kľúče, nič nemá. Tretím stranám z princípu neveria, aj keď by mohli všeličo uľahčiť alebo zarobiť.

Druhá strana chce ísť ale cestou regulácie, ktorá by z kryptomenového divokého západu urobila svet aspoň o trochu bližší tomu súčasnému. Zatiaľ čo dnes všemožné tokeny nemajú žiadny právny vzťah k firme, ktorá ho vydáva, možno keby to bolo inak, mali by tretie strany menej motivácie k podvodom. A samozrejmosťou je aj návrh na licencovanie všemožných tretích strán tak, ako to poznáme pri tradičných financiách.